Kto - ľudia z oblasti
V sedemdesiatych rokoch sa ľudia z oblasti okolo dnešnej Stariny dozvedeli, že budú musieť odísť. Niektorí nečakali a odišli už vtedy. Vysídlenie prebiehalo postupne, v závislosti od pripravených vybudovaných domov v Snine a Humennom. Samozrejme, niekoľko obyvateľov sa s vysťahovaním nedokázalo zmieriť a odmietali odísť. Keď však do dediny prestal chodiť autobus, zatvorili tam obchod a vypli elektrinu, odišli takmer všetci. Zostalo len zopár posledných, ktorí kládli odpor.
Mária Krišková z Ruského a Fečík z Ostružníka - obaja zostali v dedinách ešte 2-3 roky po vysídlení a nakoniec vo svojich rodných domoch aj zomreli. Ako jedna z posledných odišla rodina Skirčakových z Veľkej Poľany. Keď vypli elektrinu, vyrábali si ju vlastným dynamom.
Ľudia, ktorí nedokážu zabudnúť na svoj domov, sa sem stále vracajú. Ľudia chodia na miesta, kde stáli ich domy, ukazujú svojim deťom, kde kto býval, kde bola škola, krčma, kostol... V zarastených záhradách sa orientujú len podľa ovocných stromov a zvyškov základov... Navštevujú cintoríny, kde majú pochovaných svojich blízkych... (zdroj)
Kto - 't'
Nástenné hodiny. Štvorec zo zažltnutého plastu a v ňom hnedý kruh. Každá sekunda vydá jedno tupé 't'. Pozerá von oknom. Sneží. Pozerá. Voda vrie. 't'. Pozerá. Stojí. 't'. Niekto zazvoní. Ide ku dverám. Voda vrie. Počuť otvárajúce sa dvere. Hovor stíšeným hlasom šteklí sekundovú ručičku. 't'. Počuť zabuchnutie dverí a hrkotanie zámku. Kroky.
Odstaví vodu. Na stole zbadá dva hrnčeky a v nich káva. Pozerá na ne. 't'. Pozrie na vodu. Zoberie ju a zaleje ňou kávu. Sadne si za stôl. Dva hrnčeky na dvoch tanierikoch, dve lyžičky a dve a dve kocky cukru. Pozerá na ne. Nevie, ktorú má skôr zamiešať, do ktorej koľko cukru dať. Zasekol sa. Niekde za ním v okne, sneh sype domček z karát. 't'.
Do pravej ruky chytí lyžičku, položí na ňu kocku cukru a ako sa ňou dotkne povrchu kávy, zastaví sa s predtuchou neznáma. Ponorí ju tesne pod hladinu a cíti ako sa mu od nôh naplavuje do tela káva. Sedí na tej lyžičke. Je tou kockou cukru.
A vtedy mu to dôjde, prečo sú tam kávy dve. Trhne sebou, káva vyšplechne, pozrie sa pred seba a tam vidí sedieť postavu. Vidí seba. 't'.
