Ako - vyvlastnením
Kvôli priehrade zaniklo sedem dedín: Starina, Zvala, Ruské, Veľká Poľana, Ostružnica, Smolník, Dara.
Najhoršie spomienky majú vysídlenci na búranie svojich domov. Tie od nich odkúpil investor Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava. Niektorí pôvodní vlastníci si ich za symbolickú cenu znova odkúpili, rozobrali a materiál použili na stavbu nových domov. Väčšina ľudí však odišla do pridelených bytov. Ich domy búrali štátne firmy, strechy pálili a múry váľali buldozéry.
Kostoly, ktoré tu volajú cerkvi, vyhodili dynamitom do vzduchu. Mohli zostať ako historické pamiatky, škoda ich. Starí vysídlenci veria, že robotníkov za to stihol trest. Jediný kostol zostal v obci Dara - zachránili ho ľudia z 30 kilometrov vzdialeného Príslopa, ktorí prisľúbili, že ho budú využívať.
Za domy obyvateľov odškodnili podľa znaleckých posudkov.
Viacej ľudí nesúhlasilo s výškou znaleckého posudku svojich domov, došlo preto k viac ako 100 prípadom vyvlastnenia.
Napriek tomu, že niektorí obyvatelia sa odmietli vysťahovať zo svojich domov, bola úradne nariadená len jedna deložácia, a to v obci Starina.
Všetky rodiny dostali náhradné byty alebo pozemky na stavbu rodinných domov.
(zdroj)
Ako - vlakom
V Humennom sa rozsypeme na kamienky pri peróne. Príde sprievodca s lopatkou a metličkou nás pekne pomaličky pozametá a hodí do odpadkového koša motoráčika, smer Stakčín. Keď sa vlak pohne, vylezieme so Sputnikom z koša a sadneme si na koniec vlaku, kde na zastávke Humenné-mesto nastúpi tritisíc domácich. Telá sa o seba obtierajú a predo mnou stojí dievčina, ktorej bedrá desať centi pred mojou tvárou kričia, chceme velký falus. Pokým prídeme do Sniny, kde stanica v meste je obložená mikrokachličkami a tráva prerastá skrz kolaje a vlak do našich hláv, dievčina zmení štyristokrát polohu a pokaždé jej pysky zamlaskajú.
Stakčín, konečná zastávka všetkých železníc na Slovensku, kde dedo na otázku, kadiaľ sa ide na Starinu, odpovedá, že ten podstavec pod tank muroval on.
(úryvok zo zbierky "Uhol prehľadu", časť "Vlastiveda")
